Dôležité je, aby ženy vedeli, do akej miery môžu dávať...

Najhlavnejšie je, aby žena pamätala na to, do akej miery môže dávať a zároveň nevyhovovať svojmu partnerovi. Miesto toho, aby čakala, že jej partner daný stav vyrovná, mala by sama usmerňovať, koľko môže v skutočnosti dávať. V tejto súvislosti by nám mohol veľmi účinne poslúžiť príklad z bežného života.

Partner mal tridsaťdeväť rokov a jeho partnerka štyridsaťjeden, keď zašli za odborníkom na vzťahy. Partnerka požadovala rozvod. Ponosovala sa na to, že väčšinu ich spoločného života musela dávať práve ona oveľa viac ako jej partner a už viac to nevydrží a nestrpí. Vinila svojho muža z apatie, egoizmu, arogantnosti a slabého prejavovania citov. Rozprávala o tom, že už nemá čo dávať a hodlá odísť preč z takéhoto vzťahu.

Jej manžel ju však dokázal nahovoriť, aby šli ešte skúsiť vzájomnú liečbu, i keď mala výčitky. Po uplynutí istej doby (asi polroka) obaja uskutočnili tri dôležité opatrenia smerujúce k oživeniu a posilneniu ich vzťahu. V súčasnosti žijú šťastne a s láskou sa im podarilo priviesť na svet tri krásne deti. My si tie opatrenia predstavíme teraz.

1. opatrenie „Motivácia“

Ako prvé sa v rámci terapie muž oboznámil s tým, že jeho partnerka pociťuje krivdu a zlo z posledných rokov. Zistil, že ak chce udržať vzťah s manželkou, musí ju veľa počúvať s cieľom získania jej motivácie a ochotu pre ich vzťah dačo ešte urobiť.

Počas prvých sedení partnerka dostala možnosť vyrozprávať sa o svojich problémoch a nepriaznivých stavoch. Muž bol pritom povzbudzovaný k tomu, aby ju čo najlepšie chápal. Tento proces bol najnáročnejším v rámci ozdravovania vzťahu. Ak partner zistil všetky ženine bolesti, dostal motiváciu zmeniť tento stav a veril v zlepšenie vzájomných vzťahov s jeho partnerkou. Partnerka nadobudla podnet až potom, čo ju jej muž začal počúvať a tak získala záruku, že jej emócie a pocity berie vážne.

Toto bol prvý krok a ak to obaja pochopili správne, čo je potrebné, mohli prejsť k druhému bodu.

2. opatrenie „Zodpovednosť“

V rámci tohto opatrenia bola podstata kladená na preberanie zodpovednosti. Muž musel pochopiť svoju zodpovednosť za to, že nedokázal byť žene oporou a žena za to, že nestanovila hranice. Partner odpustil svojej milovanej krivdy a zlá, z ktorých ho vinila. Ona pochopila, že vopred neurčila hranice a z toho dôvodu sa jej manžel choval neslušne, napríklad hundral, hneval sa, nesúhlasil s jej pokynmi a potrebami, nebral vážne jej stavy a emócie, ignoroval ju, ... .

I keď nie práve jej zásluhou ich vzťah nefungoval, ako mal, aj tak si priznala chybu a podiel zodpovednosti za problémy v ich partnerskom zväzku. Prevzatie zodpovednosti za problém jej napomohlo zmenšiť vzdor. Oboch to následne podnietilo a motivovalo učiť sa vzájomne podporovať a uznávať presne vymedzené hranice.

3. opatrenie „Nácvik“

Predovšetkým partner musel nacvičovať s cieľom naučiť sa uznávať partnerkine hranice. Na druhej strane sa aj partnerka musela naučiť, ako ich vopred určiť. Obidvaja sa priúčali tomu, ako interpretovať otvorené pocity bez vzájomného škodenia. Zhodli sa na tom, že sa naučia aj stanovovať a uznávať hranice, i keď budú mať s tým spočiatku isté problémy.

V závere nášho článku musíme konštatovať, že ak má muž (partner) určené vopred presné hranice, motivuje a podnecuje ho to dávať oveľa viac. Uznávaním hraníc bez svojej vôle prehodnocuje svoj vlastný model správania a rozhodne sa uskutočňovať zmeny. Ak aj partnerka pochopí, že musí vopred vymedziť a stanoviť isté hranice, ak chce dostávať viac, automaticky svojmu partnerovi odpúšťa a objavuje ďalšie možnosti, ako žiadať a dostávať podporu od svojho milovaného.

Ak žena vopred stanoví hranice, potom sa naučí oslobodiť a uvoľniť, ako aj viac prijímať. Je možné, že aj Vy budete mať spočiatku problém s  určovaním vlastných hraníc, no vždy je lepšie sa pokúsiť o zmenu, ako stále žiť s výčitkami, že prečo som to nevyskúšal(a), keď bol ešte čas. Aby sa nestalo, že si to uvedomíte až keď bude príliš neskoro na záchranu vášho vzťahu.