Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna žena a na druhom konci ríše žil jeden muž. Obaja sa bezcieľne túlali krajinou až do okamihu, keď sa pôsobením osudu stretli. A ako to už v takej rozprávke býva zvykom, padli si do oka, mali veľkú svadbu, veľa detí a žili šťastne až do konca. Nie, nie, nie..... všetko zle!!! U nás na Slovensku to predsa takto nefunguje.

Podľa štatistík, je každé druhé manželstvo naštrbené, rozvodov je viac než dosť a partnerské nemanželské vzťahy prechádzajú rôznymi obdobiami. Medzi ľuďmi vládne mienka, že vo väčšine prípadov je príčinou týchto ťažkostí podľa oficiálnych verzií muž a jeho ťažká povaha. Avšak dajme ruku na srdce a priznajme si, že nie je to celkom tak. Čo presne sa tým myslí a čo je potrebné zdôrazniť? Len jednoduché základné fakty, ktoré sú overené životom.

V našej spoločnosti pretrváva mýtus, že ženy sú jemné nekonfliktné stvorenia, ktoré sú obeťami mužov. Skutočnosť je však iná. Muži sú pod papučou a mnohí o tom ani nemajú páru. Prečo? Kde sa stala chyba? Hneď na začiatku, keď sa po odpútaní od mamičkinej sukne chytili inej. V momente, kedy si zvykli na nové podmienky fungovania sa mnohí podriadili zabehnutému systému v rodine. Dobrovoľne si pod papuču doslova ľahli. Istý čas má každý podelené práce a povinnosti, neskôr sa to zvrtne do roviny, kedy sa začínajú svojich povinností postupne nenápadne zbavovať. Ako muži, tak aj ženy. Niekedy sa zhodnú, inokedy zasa nie. Žena si začína nárokovať na vyšší finančný príspevok od partnera, svoju pozornosť zameriava viac na kaderníka ako na jeho potreby a keď sa už konečne naladia na rovnakú frekvenciu sexuálnych radovánok, dosiahne svoje aj tam. Namiesto tradičného rozloženia „ona dole“, „on hore“ je to zrazu presne opačne. Netvrdím, že sa to občas nemôže aj vymeniť, okorení to bežnú rutinu, ale ak je to už takto častejšie, než je pre oboch normálne (nech každý posúdi sám, čo je pre neho normálne J ), máme tu ďalší príznak papučového pána domáceho.

Čia je to vlastne vina, kto je za tento stav zodpovedný? Odpoveď je jednoduchšia, ako si všetci myslíme: vina je na oboch stranách. Keď žena zacíti príležitosť, jednoducho ju využije. Vtip je v tom, že príležitosť vycíti aj muž a taktiež ju využije. Prachy, sex a ženy vládnu tomuto svetu odnepamäti a je len na mužoch, či sú schopní udržať opraty svojho života v rukách. Na druhej strane, sú všetci muži hodní privilégia držať ich vo svojich rukách? Nech už je ako chce, niektorí muži si zaslúžia ženy aké majú a mnoho žien si zaslúži mužov akých si ulovili.

Na záver už len niekoľko príznakov podpapučového muža:

  1. Aj napriek úmernému zvyšovaniu platu v pomere k ekonomickej situácii je jeho peňaženka čoraz ľahšia aj pri konštantných finančných výdavkoch;
  2. Kedysi rovné noviny pri čítaní mávajú stále častejšie pokrčený a nevzhľadný tvar;
  3. Opraná bielizeň sa neposkladá sama: skladá ju on, nehovoriac o tom, že zistil, ako funguje žehlička, sporák, práčka a ako sa používa vysávač. Zvuk tohto pekelného stroja sa stáva sladkou melódiou prehlušujúcou zvuky vychádzajúce z otvoru na hlave partnerky, ktorý si tak starostlivo natiera stále inou farbou;
  4. A nakoniec asi to najpodstatnejšie: posteľ sa neotriasa pod váhou dvoch tancujúcich tiel v tesnom objatí zahalených rúškom nahoty a tmy; zvuk sŕdc búšiacich tak, že prehlušia aj tikot hodín vystrieda prázdne ticho. Do postele sa teší už len žena, aby uspokojila svoje túžby, ale muž sa prichytí pri tom, že si predstavuje niekoho iného a posteľným radovánkam sa snaží čoraz častejšie vyhnúť „ženskými“ výhovorkami typu: „som unavený“, „bolí ma hlava“, „necítim sa dobre“ a podobne.

Snáď toto nie je prípad nikoho, kto tieto riadky číta. Držme si všetci prsty, aby sme sa so svojim partnerom dokázali otvorene porozprávať a dostať svoje vzťahy do správnych koľají. „Šťastné partnerstvo je prejavom silných osobností. Nikto nie je viac ani menej, každý v niečom vyniká a navzájom sa obaja dokonale dopĺňajú“.  

„Každý z nás je anjel s jedným krídlom, ak chceme lietať, musíme sa objať.“