Tentoraz odhalíme bližšie ďalšiu časť vášho tela v poradí – nos.

Nos ako jeden z najoduševnenejších ľudských zmyslov...

Tentoraz odhalíme bližšie ďalšiu v poradí časť vášho tela – nos. Dýchanie znamená život. K životnému šťastiu zaraďujeme schopnosť ponímať podnety a nápady (inšpiráciu) a schopnosť pochopiť ich. Nos je orgánom, na základe ktorého človek dýcha a má súvis s intuíciou, tajomným šiestym zmyslom, jestvovanie ktorého sa však vzpiera ľudským predstavám.

Aj v minulosti sa zo zobákov a nosov zvierat chystal kúzelný prášok, na základe ktorého sa pri obradoch mohlo spájať s duchmi, či s inými čarovnými a vyššími silami. Je pravdou, že nosom dokážeme rozpoznať až približne štyritisíc vôní a aróm. Každá jedna z nich má svoj odkaz, či správu, i keď sú pred voľným okom skryté, aj naprieč tomu sú skutočné.

Vône z tiel milencov, ruží, či lahodného jedla, majú silu a moc vašu myseľ osviežiť a ovládnuť natoľko, že si ju pevne zakotvíte v hlave a budete si ju pamäť navždy. Výnimkou nie je ani stav, že nedokážete kvôli nim racionálne uvažovať. Vône, pachy sú podnetmi, ktoré napĺňajú vaše vedomie. Vône sú chápaním pocitov zomknuté tak bezprostredne, že starší Indovia pokladali práve jeden z piatich zmyslov slúžiaci na vnímanie vône a zápachu za najoduševnenejší zo všetkých ľudských zmyslov, ktoré má ľudský jedinec vo svojom živote k dispozícii.

Všetky voňavky spracúvané tak, že sa navzájom oddeľovali zložky kvapalných homogénnych zmesí z liečivých silíc, či rastlín vplývajúcich na náladu, sa považovali za cnostné a bezúhonné a bežne sa využívali na potieranie tiel pri posvätných pohlavných radovánkach, či iných aktivitách. V kostoloch sa zasväcovali a pálili na uzmierenie bohov. Pri pohrebných úkonoch sa voňavky spaľovali a tiež sa používali pri balzamovaní mŕtvol. Vonné extrakty, silice a olejčeky, boli významné a nevyhnutné i pre jogínov. Každučká vôňa (pach) značili isté štádium duchovnej dokonalosti -  jogíni najvyšších rádov vydávali vôňu lotosových kvetov.