Nohy a chodidlá

Prejdime dnes k poslednej objavovanej časti nášho tela, ktorou sú nohy a chodidlá. Platí, že ženská chôdza je odlišná ako tá mužská. Ženy vrtia bokmi a robia menšie kroky, ako muži. Je to dané tým, že ženský panvový kruh je širší ako ten mužský. Ženská panva musí byť taká, aby medzi nohami ženy mohol prísť na svet nový život. Kedykoľvek v minulosti, no i v súčasnosti, ženy ženskosť svojej chôdze ešte vyzdvihujú a podčiarkujú. Dávajú si na seba vypasované sukne, ktoré im obmedzujú istým spôsobom pohyb, alebo nosia na nohách vysoké podpätky, ktoré im sťažujú chôdzu. Aby ženy udržali balans na vysokých podpätkoch, ich lýtkové svalstvo je viac namáhané a tým nohy nadobúdajú pôvabnejšie tvary. Žena sa tak dokáže viac ohnúť v chrbte, tvar chrbtice pripomína písmeno S a ženine boky a prsia tak vyniknú. Zaujímavosť na záver. Móda ženskej bezbrannosti a zameriavanie sa na ženské nôžky zašlo v Číne až do strašných extrémov. V čínskych lepších vrstvách od 11. storočia až do roku 1902 bolo ukrutným zlozvykom tvarovať nohy zväzovaním. V piatich rokoch sa dievčatkám začali nohy obväzovať pásmi látky. Vo veku, keď dievča prestalo rásť, boli jeho nohy celkom zmrzačené, priehlavky a chodidlá boli skrútené a podobali sa na zovretú päsť, von trčal len veľký palec. Takáto takzvaná „lotosová nôžka“ značila ženin status v spoločnosti, nakoľko okrem toho, že jej deformácia zabraňovala v práci, nemohla bez pomoci služobníctva dokonca ani chodiť. Číňania pokladali za najväčšiu sexuálnu radosť súlož do tohto „lotosového kvetu“ a znetvorené ženy sa učili, ako majú pri tejto metóde vyjsť v ústrety mužovi, respektíve ho uspokojiť. zerex-klasik-2