Každý z vás mužov v sebe ukrýva statočného rytiera (gavaliera). Zo všetkých činností nanajvýš pociťujete silnú túžbu pomáhať svojej partnerke, ktorú ľúbite a tiež ju chcete chrániť pred zlým súčasným svetom. Pokiaľ pociťujete jej vieru vo vaše schopnosti, dávate najavo svoju ušľachtilosť, čestnosť a dobrotu. Rovnako sa aj trápite pre svoju milovanú. Avšak, ak vám nebude žena veriť, prídete o vitálnosť, silu a v konečnom dôsledku prestávate byť pozorným.

V každom mužovi drieme statočný a hrdinský gavalier. Len pozor, ak je ho príliš veľa...

V tejto súvislosti si môžete predstaviť chrabrého rytiera, ktorý je stále na cestách. Nečakane započuje ženský hlas volajúci o pomoc a záchranu. V tomto momente sa rytier prebudí a ožije. Posúri svojho zdatného a verného koňa, príde do zámku a uvidí prekrásnu princeznú, ktorá je zajatkyňou draka. Dobrotivý a veľkorysý rytier so svojím mečom zotína drakovi hlavu. Vzápätí sa mu vyslobodená princezná vrhá do náručia. Brány zámku sa otvárajú, kráľovská rodina a obyvatelia zámku ho srdečne vítajú a oslavujú. Všetci si cenia, čo urobil pre princeznú. Zaľúbia sa do seba a začínajú spoločne žiť.

Po mesiaci sa statočný rytier znova vydá na cestu. V čase návratu späť započuje drahú princeznú, ako volá o pomoc a záchranu. Ich zámok opätovne napadol drak. Rytier sa približuje k drakovi a vyťahuje meč s cieľom odťať mu hlavu. Avšak ešte predtým sa z veže zámku ozve hlas princeznej: „Mečom nie, zober si laso!“ Princezná mu z veže spustí dolu laso a poučí ho, ako ho má použiť. Rytier nerozhodne uskutoční to, čo mu káže princezná. Uviaže laso vôkol krku drakovi a mocne pritiahne. Draka udusí a všetci sa tešia, že sú znova oslobodení od nebezpečného draka. Následne pri oslavnej večeri rytier pociťuje výčitky, že on sa v podstate o nič nezaslúžil. Nemá pocit, že by ho mali oslavovať, nakoľko nepoužil meč, ale laso. Pociťuje vinu a je znepokojený... .

Zhruba po mesiaci sa rytier znova vydá na cestu. Vo chvíli, keď opúšťa zámok, princezná mu ešte zdôrazňuje, aby bol obozretný a ostražitý a aby si nezabudol zobrať aj laso. Počas návratu domov rytier spozoruje, že zámok ohrozuje ďalší drak. V tomto momente uteká za ním s mečom v ruke, no vzápätí pocíti chvíľkovú nerozhodnosť, či nemá zaútočiť na draka s lasom. Toto zaváhanie využije vo svoj prospech drak a chrleným ohňom poraní ruku rytierovi. Ten spozoruje v okne zámku princeznú, ktorá mu máva z okna. „Vrhni mu do úst tento jed, laso je tentoraz nanič,“ volá princezná. Vzápätí mu podá jed vo fľaši, ktorý rytier vleje do tlamy draka a ten umiera. Všetci sa znova radujú, no rytier je sklamaný a zahanbený.

O ďalší mesiac sa rytier chystá znova na svoju púť. Tentoraz mu princezná pripomína, aby nezabudol nielen na laso, ale aj na jed vo fľaštičke. Rytier síce neochotne poslúchne jej prosbu, no nakoniec so všetkými vecami odchádza zo zámku. Vzápätí začuje iný ženský hlas volajúci o pomoc a záchranu. Práve vo chvíli, keď sa muž blíži k tejto žene, jeho žiaľ pomíňa a on tasí meč, avšak hneď na to zaváha, či by nemal radšej použiť jed alebo laso. Čo by na to povedala princezná? Avšak vzápätí si spomenul na to, ako to robil predtým, keď ešte nespoznal svoju princeznú. Uvedomí si, že doposiaľ všetko predtým riešil mečom a cítil sa výborne. Pripomenie si tieto chvíle a nadobudne presvedčenie, že riešenie mečom je to pravé a preto použije na obranu svoj meč. Draka napokon zabíja mečom a sebavedomie mu veľmi vzrástlo. Zbavuje sa lasa a fľaše s jedom a ponechá si iba meč. Tento chrabrý rytier sa k svojej princeznej už nevrátil. Zostal žiť v dedine, kde naposledy zabil draka a možno žije až do súčasnosti.

Čo nám vyplýva z uvedeného príbehu? Pamätajte na to milí páni, že v každom z vás sa ukrýva takýto „chrabrý rytier“. Niekedy dokážete oceniť pomocnú ruku a podporu. Avšak, ak jej budete dostávať príliš veľa, vaše sebavedomie sa prudko zníži a budete sa chcieť od milovanej partnerky odtiahnuť čo najďalej. Sama vás k tomu donúti.