Ako počúvať bez obviňovania...

Dodávanie odvahy mužovi, uisťovanie, že to nie je jeho chyba však je v poriadku iba vtedy, ak žena reálne nedáva vinu za niečo, nevyjadruje nesúhlas, ani neodsudzuje. Pokiaľ napáda a atakuje, mala by sa o svojich stavoch a pocitoch rozprávať s niekým iným. Mala by počkať, kým zase získa naspäť stratenú rovnováhu a až následne by mala osloviť partnera. So svojimi osobnými nevhodnými stavmi a pocitmi by sa mala zveriť niekomu, na koho sa nezlostí, kto jej dodá síl a podporí ju, pretože práve toto je teraz pre ňu najdôležitejšie.

Po čase, keď sa jej stav zlepší a je už pokojnejšia a lepšie naladená a schopná nehnevať sa, môže sa zveriť aj partnerovi. Síce neskôr, ale budeme sa venovať v našom magazíne aj komunikácii nepríjemných pocitov. Ale na to si budete musieť ešte istý čas počkať.

Muž častokrát žene pripomína, že ho vinní za niečo, pričom ona celkom bez viny hovorí o svojich problémoch. Takéto správanie spôsobuje rozvrat v samotnom vzťahu a po dlhej dobe takýchto prejavov môže vzťah viesť až k zániku, či rozpadu (rozvodu).

Vhodné je zamyslieť sa nad týmto konaním, najlepšie na základe nasledovného príkladu, kedy žena vraví: „Neustále iba pracujeme, pracujeme a pracujeme. Už sa nevieme ani zabávať. Si hrozne vážny.“

S ľahkosťou každý z nás pochopí, samozrejme aj samotný muž, že ho žena vinní za tento stav. I keď má muž takýto pocit, vhodným odporúčaním zostáva, aby sa nebránil a nereagoval takto: „Mám pocit, že ma obviňuješ.“

Vhodnejšou jeho reakciou by bolo: „Ak vravíš, že som vážny, je náročné to stále počúvať. Chceš povedať, že mojou vinou sa už nedokážeme ani zabaviť?“

Alebo ďalšou alternatívou je nasledovná reakcia: „Ak vravíš, že som prísny a neveselý, čiže nedokážeme sa zabaviť, sužuje ma to. Chceš povedať, že je to všetko iba moja vina?

Komunikáciu môžeme odľahčiť i tak, že dáme žene možnosť úteku, respektíve vybočenia od problému.

Muž môže povedať toto: „Domnievam sa, že ma obviňuješ z toho, že veľa pracujeme. Je to pravda?“ Alebo môže povedať: „Ak hovoríš, že sa už nedokážeme zabaviť a ja som veľmi prísny a neveselý, domnievam sa, že z tohto stavu viníš mňa. Skutočne si to myslíš?

Úplne všetky interpretované odpovede sú úctivé a pozorné voči žene. Umožňujú jej oslobodiť muža od stavov a pocitov viny. Ak povie: „No nie, ja predsa netvrdím, že je to všetko tvoja vina.“ Partner asi zažije uvoľnenie, ak mu to žena povie.

V nasledujúcej časti článku si povieme viac o ďalšej možnosti, ako počúvať bez obviňovania.

Čo robiť, keď máte chuť obviňovať partnera? 

Nasledujúcou prospešnou možnosťou v rámci počúvania bez obviňovania, je pamätať na to, že žena má právo na nedobrú náladu a ak dostane zo seba všetky nepríjemnosti, bude sa cítiť už lepšie. Ak si to muž uvedomí a pochopí to, dokáže sa uvoľniť a počúvať bez toho, aby jej slová prenášal na svoju osobu. Práve toto žena zakaždým veľmi ocení, najmä ak vyžaduje ponosovanie.

Len čo sa muž naučí vhodne počúvať a vykladať ženine stavy, či pocity, komunikácia sa rapídne zlepší. Ako každé jedno umenie, aj umenie počúvať si vynucuje prax. Zakaždým, keď príde muž domov, mal by vyhľadať svoju partnerku a mal by sa spýtať, aký mala deň. Len takto sa dokáže zdokonaliť a zlepšiť v samotnom umení počúvať. Ak je rozladená, či pobúrená, alebo dokonca mala ťažký deň, spočiatku muž môže mať pocit, že ho vinní za tento stav.

Pre muža je najnáročnejšie nebrať jej slová príliš osobne a vzťahovať ich na seba, respektíve nemožno si pripustiť nevhodné pochopenie jej slov. Neustále si musí opakovať, že muž a žena hovoria rozličnými jazykmi. Ak sa však muž spýta aj ďalej: „A čo sa ešte prihodilo?“ Môže takto zistiť, že partnerku trápia a sužujú mnohé iné veci. Postupne môže zistiť to, že nie je zodpovedný za jej nespokojnosť. Po chvíli, keď žena začne prejavovať a dávať najavo uznanie svojmu mužovi za to, že sa snaží ju počúvať, i keď by bol z časti aj zodpovedný za jej nespokojnosť, žena aj tak začína prejavovať navonok väčšiu vďačnosť a lásku.

Schopnosť počúvať je pre muža dosť významná, i keď niekedy sa stáva, že aj muž býva dostatočne podráždený a rozladený, že neporozumie vhodne slovám ženy. V takýchto situáciách by sa nemal muž snažiť ani trochu o počúvanie. Miesto toho je vhodnejšie, ak priamo partnerke povie: „V tejto chvíli nie som práve najlepšie naladený. Porozprávame sa neskoršie.“

Pokiaľ žena nezačne rozprávať, muž si z času na čas ani neuvedomuje, že nedokáže počúvať. Pokiaľ ho počúvanie znepokojuje, nemal by sa prekonávať. V takomto prípade by si viac uškodil, ako pomohol, a to nielen sebe, ale aj partnerke. Lepšie by bolo, keby povedal: „Rád by som si vypočul, čo vravíš, no práve teraz sa mi to akosi nedarí. Asi by bolo dobré, ak porozmýšľam viac nad tým, čo si spomínala.“

Je viac než isté, že odkedy sa muž so svojou partnerkou naučia komunikovať spôsobom, ktorý berie do úvahy vzájomné rozdiely a odlišnosti (či potreby), dokážu spolu žiť vo vzťahu a manželstve oveľa jednoduchšie. Vzťahom veľmi pomáha, keď sa v komunikácii odzrkadľuje uznanie a berú sa do úvahy vrodené ľudské potreby a požiadavky.

Záverom nášho článku zdôrazňujeme, že ak sa i vo vašom živote objavia nedorozumenia, vždy si spomeňte na naše slová z tohto článku. Rozprávame rozličnými jazykmi a trpezlivo si preložte partnerkine (partnerove) slová do svojej reči, aby ste lepšie pochopili samotný význam toho, čo vám chce povedať. Samozrejme, všetko chce prax. V konečnom dôsledku oceníte celkový čas a úsilie, ktoré ste aj tejto oblasti venovali.