Ako komunikovať bez obviňovania

Pokiaľ žena pochopí mužské odlišnosti, môže sa naučiť interpretovať svoje pocity...

Prejdime ďalej v riešení vzťahov medzi mužom a ženou, tentoraz konkrétne k tomu, ako komunikovať bez pripisovania viny niekomu. Je to vôbec možné?

Muž máva zvyčajne pocit, že ho žena vinní, či naňho útočí, predovšetkým z toho dôvodu, keď je nepokojná a rozladená, i keď rozpráva o svojich problémoch. Neuvedomuje si odlišnosti a z toho dôvodu nedokáže rýchlo a svižne odpovedať na jej potrebu hovoriť o všetkých svojich stavoch a pocitoch.

Ďalej platí, že muž sa nevhodne a zle domnieva, že muž žena hovorí o svojich stavoch a pocitoch, lebo uvažuje, že práve on je za ne dákym spôsobom spoluzodpovedný, ba priam až vinný. Keďže je pobúrená a rozčarovaná a rozpráva sa o tom s ním, muž sa bez dlhého uvažovania domnieva, že príčinou jej pobúrenia a rozčarovania je práve jeho osoba. Pokiaľ sa žena ponosuje, muž registruje jej prejavy nespokojnosti.

Viacerí muži (partneri) nerozumejú, prečo majú ženy takzvanú venušankú potrebu podeliť sa o pocity s milovanou osobou. Pokiaľ žena pochopí mužské odlišnosti, môže sa naučiť interpretovať svoje pocity tak, aby to nevyznievalo ako prejav nespokojnosti. Ak žena rozpráva o svojich pocitoch a chce muža uistiť, že mu nič nevyčíta, mala by po niekoľkých minútach urobiť prestávku a povedať mužovi, ako veľmi si cení, že ju počúva a podrobuje sa jej konaniu. Pritom môže využiť nasledovné uistenie a utvrdenie:

• „Ak o tom rozprávam, okamžite sa cítim inak – lepšie.“
• „Som veľmi rada, že o tom môžem rozprávať.“
• „Odľahne mi, keď sa môžem porozprávať.“
• „Som rada, že sa môžem poponosovať. Hneď mi je lepšie.“
• „Už mi je lepšie, ak sme sa o tom pozhovárali. Ďakujem.“

Je možné konštatovať, že takáto premena značí veľký prevrat. Rovnako môže žena, ak opisuje a charakterizuje svoje problémy, podať pomocnú ruku mužovi takým spôsobom, že určí všetko, čo pre ňu uskutočnil, aby jej zľahčil a urobil príjemnejším život.

Môže ísť napríklad o situáciu, keď sa mužovi ponosuje kvôli práci, môže podotknúť, že aké hrejivé a potešujúce je každý deň sa vracať k nemu domov. V prípade, že sa ponosovanie týka domácnosti, môže pripomenúť, ako ju potešil, že spravil plot. Alebo ak sa jedná o peniaze, môže oceniť jeho úsilie a prácu. V prípade, že sa ponosuje na náročný rodičovský údel, môže povedať, že je mužovi vďačná za pomocnú ruku a oporu.

Možností je ešte určite viac. Dôležité je popremýšľať a nakoniec si zvoliť tie správne, ktoré sa týkajú práve vás a vašej partnerky alebo partnera.

Rozdelte si zodpovednosť...

V rámci druhej časti riešenia ako komunikovať bez obviňovania si povieme viac o rozdeľovaní zodpovednosti.

Kvalitná komunikácia potrebuje zastúpenie oboch strán. Muž by mal pamätať na to, že ak sa žena ponosuje, neznačí to, že ho pokladá za vinníka, respektíve že mu pripisuje vinu za niečo. Ona takýmto spôsobom jednoducho diskutuje svoje problémy a takto sa potrebuje vyventilovať.

Na druhej strane žena by mala pamätať na to, že musí dávať najavo, že jej prejavy nespokojnosti nie sú zacielené proti nemu. Vhodným príkladom je, ak žena vojde do miestnosti a spýta sa muža: „Ako ti ide robota?“ A on odpovedal: „Už budem o chvíľu hotový. Ako si sa v dnešný deň mala?“ A následne partnerka odpovedala: „Neustále máme toľko práce, že sa už skoro ani nevidíme.“

Inokedy by sa muž začal obraňovať a následne by jej pripomenul, ako často sú spolu, alebo by začal rozprávať o termíne odovzdania rukopisu. Je zrejmé, že by to medzi nimi podnietilo a navodilo napätie a stres. V súčasnej dobe, keď si muž a partner uvedomuje vzájomné rozdiely a odlišnosti, pochopí, že jeho partnerka vyžaduje uistenie a porozumenie, nie bránenie a vykladanie.

Preto muž, ak sa naučí vyššie uvedené, prehodnotí svoje konanie a bude reagovať nasledovným spôsobom: „Máš pravdu, mali sme naozaj veľmi veľa práce. Posaď sa tu pri mne, nech si ťa trošku pritúlim. Mali sme náročný deň.“

A partnerka nemôže na to zareagovať nijako inak ako takto: „Je mi s tebou veľmi dobre.“ Takéto ocenenie a uznanie muž potrebuje, aby mohol byť svojej milovanej ešte viac k dispozícii. Následne sa žena ešte chvíľku ponosovala, že má za sebou zlý a náročný deň a že pociťuje únavu. O pár minút sa upokojila.

Platí, že ženy nepomýšľajú na prejavy ocenenia a uznania, lebo sa domnievajú, že muži poznajú, ako veľmi ženy oceňujú, keď sú im nápomocní a čo je ešte dôležitejšie, keď ich počúvajú. Ibaže muži to nevedia. Ak žena rozpráva o svojich problémoch, muž vyžaduje, aby ho ubezpečila a utvrdila, že ho ešte ľúbi a oceňuje, čo pre ňu všetko robí.

Pokiaľ muž nemôže problémy riešiť, rozrušujú a hnevajú ho. Ak mu žena prejaví uznanie, pochopí, že jej pomáha aj tým, že ju jednoducho počúva. Pokiaľ chce žena partnera podporiť, nemusí prekonávať svoje pocity, tiež ich nemusí ani pozmeňovať. Avšak musí sa naučiť, ako ich vyjadrovať tak, aby sa muž nedomnieval, že ho obviňuje a vinní z niečoho, či ho kritizuje. Aj v tomto prípade platí, že malé zmeny sú schopné urobiť viac.